Aspoň, že tými slovnými hračkami sa môžeme utešovať.
Aspoň, že tými slovnými hračkami sa môžeme utešovať.
Ľudom, ktorí veria na ľahko vyvrátiteľne hlúposti, sme sa kedysi smiali a oni ostávali na okraji. Lebo skrátka nemali pravdu. Dnes je však koncept pravdy vymieňaný za akési zmierenie a päťkári majú miesto pri stole s tými, čo v škole dávali pozor. Kaliňák to pred pár dňami formuloval celkom jasne. Áno, toto je skutočný úpadok spoločnosti.
Vždy, keď majú prísť dospelé deti za rodičmi, je s tým kopa oštary a zhonu. Upratať, navariť a venovať sa im a nepohádať sa zbytočne a potom ten rev prípadných malých vnúčat. S deťmi v emigrácii je život oveľa jednoduchší.
Predstavitelia koalície sa usilovne snažia využiť situáciu a znemožniť akúkoľvek kritiku voči sebe tým, že ju označia za nebezpečné rozdúchavanie nenávisti a podnecovanie k násiliu. Že sa to uchytí je úplne nepochybné.
Erik Kaliňák prišiel s víziou spoločnosti, v ktorej sa Smer zmieri s médiami. Jeho podmienkou však je, že novinári sa najskôr musia ospravedlniť za to, že si robia svoju prácu. Takto dobre sa tu naposledy dokázal zmierovať Igor Matovič.
Ľudia sa v tejto neistej situácii pýtajú, čo bude nasledovať. Nikto nevie určite, ale istú nápovedu možno hľadať v inom historickom atentáte, ktorého výročie sme si pred pár dňami veľmi vedome nepripomenuli. Napäto čakáme, akú presne to bude mať formu.
Že atentátnik Juraj C. rozhodne nie je človek, ktorému by úrady mali udeliť zbrojný pas, je už teraz zrejmé úplne každému. Ale treba povedať, že veľmi spoľahlivé indície jeho labilného rozpoloženia boli k dispozíci aj dávno pred tým.
Polícia aktuálne stíha stovky prípadov schvaľovania trestného činu, lebo taký je zákon. Smiem sa spýtať, kde bola tá istá polícia, keď po vraždách v Teplárni arcibiskup Orosch vydal obežník, v ktorom riešil či boli obete naozaj nevinné?
Zarezávanie demokracie pokračuje pôvodným tempom, najhlučnejší agresori hádžu vinu na opozíciu, sľubujú sa zákony na obmedzenie médií, šikanujú sa satirické stránky, objavuje sa cenzúra a umlčiavanie kritikov... Namiesto pokory a hamovania, agresívny ťah na bránu.
Strieľa sa na uliciach, štát sa potáca medzi Ruskom a Západom, riadia ho oligarchovia, ktorí kryjú svojich ľudí… Ak Mikuláš Černák uspeje so žiadosťou o podmienečné prepustenie, príde do sveta, ktorý veľmi dobre pozná.
Rating Slovenska tento týždeň napodiv nevyskočil prudko nahor. Tak buď Fitch aj Standard & Poor's drichmú, alebo táto krajina má, akokoľvek nepravdepodobne to znie, ešte aj nejaké iné skryté problémy, ktoré bránia stabilnej a šťastnej budúcnosti.
Ak donedávna bolo obľúbené hovoriť, že Slovensko potrebuje pokoj, tak od atentátu na Fica je zrejmé, že jeho stav kopíruje celá krajina. A potrebuje presne to isté, akurát mu to nikto nechce dopriať.