Minister spravodlivosti Susko, ktorý je vraj jedným z tých príčetnejších v terajšej vláde (konkurencia nie je veľká), sa postavil pred kamery a povedal, že za nárast drobnej kriminality nemôže ich novela zákona, ale... poprosím virbel... médiá a opozícia. To všetko s vážnou tvárou.
Ako tu tak sporadicky zaznieva volanie po generálnom štrajku, keď by ľudia hromadne nešli do práce a obetovali aj vlastné príjmy, len aby dali vláde najavo, že takto nie, sa vynoril prieskum hovoriaci, že Slováci nielen nemajú zásadné úspory, ale 92% nemá nasporených ani len 2 tisíc eur.
Zo sľubov, že ak bude vládnuť Smer, tak ani náboj na Ukrajinu, sme dnes v stave, keď Kaliňák radostne oznamuje, ktoré zbrojovky z portfólia jeho kamarátov budú Ukrajine dodávať koľko vojenského materiálu a za koľko peňazí. Nesťažujem sa, je to rozumné, ale voliči Smeru asi kukajú jak puci.
Kaliňák hrdo predstavil polepy na autá žandárov, ktorí vraj majú priniesť lepší boj s kriminalitou a bezpečnosť v uliciach. Ale pri súčasných zákonoch je to trocha ako z toho skeču Monty Pythons o futbalovom zápase filozofov a žandári doňho práve nastúpili.
Orbán ohlásil, že chce s Ficom a Babišom vytvoriť v rámci EÚ blok krajín, ktoré sú, citujem, skeptické voči Ukrajine. Nič kolaborantskejšie v tomto priestore už dávno nezaznelo, ale ten pokus zamaskovať otvorenú podporu fašistického Ruska takýmto eufemizmom je obzvlášť vtipný.
Vláda sa pri výjazde do Šurian dočkala protestov, ktoré museli riešiť policajní ťažkoodenci. Na rozdiel od covidových čias však teraz Robert nevystúpil s plamenným príhovom o tom, ako ide o hrubé porušenie ľudských práv a treba ísť s lopatami na parlament. Isto mu ale bolo veľmi ľúto, že nemôže.
Dnes vláda poklepkáva baterkáreň v Šuranoch a proti tomu protestujú ľudia huckaní Sujom z Republiky. Minister Migaľ to označil za PR fašistickej strany. Ide o toho istého Migaľa čo bol ticho, keď si jeho blízki kolegovia podávali ruky s Bombicom, alebo sa vtierali práve voličom Republiky.
Richard Glück sa po ďalšom z ťažkých obedov ocitol v Rusku. Tam sa stretol s Stevenom Segalom, kedysi hercom, dnes už len opičkou na gumičke a urobili si fotku. Steven na nej smutne pozerá, lebo vie, že Richard sa vráti domov na prehnitý Západ, kým on si žije splnený sen o bývaní v Rusku.
Huliakov Kotlár nepodporil jeho zákon o hazarde. To je napínavý zvrat v jednom milostnom príbehu a zároveň potvrdenie, že keď sa obklopíte užitočnými nevyspytateľnými bláznami, tak ich nevyspytateľnosť časom pôjde na úkor užitočnosti.
Konečne sa témou stáva nárast kriminality spôsobený zmenou trestného kódexu a s tým súvisaci pokles pocitu bezpečnosti v uliciach slovenských miest. Je zrejmé, že koalícia musí vidieť, čo spôsobila, ale aj tak s tým odmietajú čokoľvek spraviť. Pomaly to začína vyzerať, ako by to bolo naschvál.
Chodiaci parlamentný testosterón poslanec Glück prišiel s návrhom, aby sme drobnú kriminalitu znížili tým, že zlodejom dáme vyrobiť bundy s nápisom "Kradol som". A pritom máme kopu existujúcich oblečení s potlačou vyjadrujúcou príslušnosť k zlodejskému cechu.
Podľa výpovedí svedkov Pavol Gašpar o svojej nehode klame a popri tom zneužíva všetky páky moci, ktoré mu z pozície protekčného papalášskeho decka v skorumpovanej banánovej republike podliehajú. A ešte aj nechce, aby sa o tom písalo, lebo vraj tým trpí rodina z druhého auta.
Zatiaľ čo má koalícia plné ústa vykrikovania o nezávislom rozhodovaní, odmietaní diktátov a že nám nikto nebude kecať do toho, čo máme robiť a akými zákonmi sa chceme riadiť, pri konsolidácii ponížene čakali na vyjadrenie Vatikánu, či im nebude vadiť, ak si dovolíme nemať voľno 15. septembra.
Jedným z efektov Matovičovho najskôr vydierania a potom naparovania sa tlačovkou, ktorá vraj mala rozhodnúť budúce voľby je Igorov medziriadkový odkaz komukoľvek, kto sa chce aktívne podieľať na demokratickom odstavení Fica od moci, že je zbytočné sa snažiť. Lebo najskôr sa treba pokloniť jemu a len s ním to má zmysel.
